Home ZDRAVIE 5 najčastejšie sa vyskytujúcich vonkajších parazitov u psa

5 najčastejšie sa vyskytujúcich vonkajších parazitov u psa

10667
0

Vonkajšie parazity (ektoparazity) u psa alebo mačky žijú na povrchu tela zvieraťa. Väčšina cicia krv, iné sa živia kožným mazom alebo tkanivovým mokom. Zvieraťu spôsobujú neznesiteľné svrbenie, ktoré vo väčšine prípadov vedie k ekzémom, zápalom kože, alergiám, zhoršeniu stavu kože a srsti a nechutenstvu. Zviera zvykne byť podráždené a neustále sa škrabe. Niektoré parazity a ochorenia nimi spôsobené môžu byť prenosné na človeka, preto je potrebné všímať si svojho domáceho miláčika. V prípade, že sa začne prehnane škrabať, vykusovať si miesta na tele, šúchať sa o koberec, stromy alebo domáce zariadenie, je nutné navštíviť veterinárneho lekára, ktorý vám pomôže s presnou diagnózou a následnou liečbou.

Kliešť obyčajný (Ixodes ricinus)

Najznámejší a najzákernejší roztoč je kliešť obyčajný. Vyskytuje sa od jari do jesene, najčastejšie na tienistých miestach s vysokou trávou, na okrajoch listnatých lesov a na nízkych krovinách. Dnes sa s ním však môžeme stretnúť takmer kdekoľvek a vďaka globálnemu otepľovaniu je jeho výskyt bežný v teplejších častiach nášho územia od skorého marca do novembra.

Nebezpečným parazitom je samica, ktorá má sploštené telo v tvare slzy, v dospelosti má osem nôh a chrbtový štít má červenohnedú farbu. Na hlave má klepietka vďaka ktorým vytvorí na koži otvor, do ktorého zasunie bodavý orgán v tvare kotvičky. Dospelá samica sa živí krvou teplokrvných stavovcov, larválne štádiá nepohrdnú drobnými hlodavcami či vtáctvom. V dospelosti môže dosahovať veľkosť 2 až 10 mm a prenášať množstvo nebezpečných chorôb akými sú babezióza, lymská borelióza alebo kliešťová encefalitída.

Samec je menší, meria asi 2 mm a živí sa rastlinnými šťavami – pre zvieratá či ľudí nepredstavujú hrozbu. Po párení hynie.

Pokiaľ ste so svojím zvieraťom v kontakte a zvyknete sa s ním maznať, spozorovať kliešťa najmä u krátkosrstých a hladkosrstých psov nebude problém. Ak je kliešť už prisatý, treba ho jednoducho odstrániť.

Internetové fóra a diskusie sú plné rád, do ktorej strany kliešťa vytočiť, čím ho zadusiť a akú pinzetu zvoliť. Je však úplne jedno, či kliešťa otáčate do smeru hodinových ručičiek alebo naopak, či ho zadusíte alebo nie. Hlavička mu v tomto prípade najpravdepodobnejšie zostane v koži psa, kde môže prísť k zápalu a vďaka stresu z “udusenia”, či už olejom, mastným krémom alebo čímkoľvek iným kliešť vypustí väčšie množstvo slín s obsahom hirudonínu (látka zabraňujúca krvnej zrážanlivosti) a podráždi kožu psa ešte viac.

Najjednoduchší spôsob, ako sa kliešťa zbaviť je jemne ho “pomasírovať” nahor a nadol. Tým ho stimulujete k zatiahnutiu kotvičky v bodavom orgáne a preto je riziko vytrhnutia hlavičky minimálne. Vďaka tomu ho bez problémov vytiahnete. Takisto to kliešťovi nespôsobí stres a nevylúči také veľké množstvo obranných látok do tela psa, ako keď je dusený.

Miesto kde sa kliešť prisal je zdurené, červené, podráždené a svrbí. Po vytiahnutí kliešťa je vhodné miesto vydezinfikovať a kliešťa otestovať, či nebol infikovaný. V prípade zmeny správania, nechutenstva, zvýšenej teploty či inej komplikácie vyhľadajte svojho veterinárneho lekára. Takisto je potrebné sledovať moč psa. V prípade že bol pes napadnutý infikovaným kliešťom, môže sa v prípade nakazenia babeziózou sfarbiť do tmavohneda – farba coly/kávy. Pes je v tomto prípade malátny, bez chuti do jedla. Ak spozorujete takéto príznaky, je nutné ihneď navštíviť veterinára.

Blcha psia (Ctenocephalides canis)

Blcha je najrozšírenejším vonkajším parazitom postihujúcim psov a mačky. Pokiaľ sa váš miláčik neustále škrabe, je nutné mu poriadne prezrieť srsť. V prípade, že v nej nájdete malé čierne skákajúce bodky, váš pes sa stal hostiteľom blchy.

Blcha  je veľká 1,5 – 3 mm a má z bokov sploštené, tvrdé telo. Na prvý pohľad v srsti psa pôsobí ako čierna skákajúca bodka, v skutočnosti je to hnedý bezkrídly hmyz. Vonkajšia kostra je pevná, chitínová, zabezpečuje tak blche dostatočnú ochranu a je ťažké ju rozpučiť. Zadné nohy má prispôsobené na skákanie, ktoré môže dosahovať výšku 18 cm a na ďalšieho hostiteľa dokáže preskočiť až do diaľky jedného metra.

Samica blchy parazituje prichytená na chlpoch psa, no pokiaľ necicia krv, pohybuje sa v jeho blízkom okolí (pelech, posteľ, koberec), kde kladie vajíčka. Preto nestačí zbaviť bĺch iba psa, ale je nutná dezinsekcia celého miesta, kde sa pes pohybuje. Blchy obľubujú kobercové vlákna, preto je nutné pri dezinsekcii venovať kobercu, čalúneniu a posteli mimoriadnu pozornosť. Taktiež je nutné psa po odblšení aj odčerviť, blcha je medzihostiteľom pásomnice. Pri obrovskom zablšení psa sú schopné blchy preskočiť aj na človeka. Spôsobujú nepríjemné zápaly kože, ekzémy a alergie. 

Prevencia pred blchami a kliešťami je pomerne jednoduchá a určite lacnejšia, ako prípadná dezinsekcia či liečenie chorôb spôsobených týmito parazitmi. Existuje rad antiparazitných pipiet, sprejov a obojkov ktoré zabezpečia dostatočnú ochranu pred týmito škodcami.

Voš (Linognathus setosus)

Voš psia je parazit podobný blche, veľký 1 – 2 mm. Telo má sfarbené do hneda, no narozdiel od blchy je málo pohyblivá a pri prezeraní srsti neodskakuje. Parazituje prichytená na chlpe psa, kde kladie veľmi napevno vajíčka – hnidy. Živí sa kožným mazom a zrohovatenou kožou, krv cicia minimálne, no pri veľmi veľkom zamorení môže spôsobiť anémiu.

Voš sa najčastejšie vyskytuje v okolí telových otvorov – očí, uší, na krku a pri koreni chvosta. U psa spôsobuje sústavné svrbenie svojím pohybom, na ktorý pes reaguje škrabaním, ktoré môže viesť k zápalu kože alebo ekzému.

Zbaviť psa vší je pomerne jednoduché. Stačí si zvoliť vhodný prípravok odporučený veterinárnym lekárom, ktorý zlikviduje nielen vši, ale aj hnidy. Nakoľko je voš medzihostiteľom pásomnice, je nutné po odvšivení psa aj odčerviť.

Voš psia parazituje výlučne na psovi a neohrozuje človeka alebo mačku. Nákaza sa šíri kontaktom so zavšiveným psom.

Zákožka svrabová (Sarcoptes scabiei)

Zákožka svarbová je malý zavalitý rozroč spôsobujúci ochorenie, ľudovo nazývané prašivina (svrab). Zákožka si vŕta chodbičky v horných vrstvách kože, čím psovi spôsobuje obrovské svrbenie. Koža je začervenaná, zapálená, s chrastami a vypadanou srsťou a odlupujúcimi sa časťami kože. Na miestach kde je koža najtenšia je možné voľným okom vidieť chodbičky vyvŕtané zákožkou (brucho). Napriek tomu býva diagnostika pomerne náročná, zákožka sa v testoch nemusí vždy ukázať.

Liečba býva časovo náročná, chlpatšie jedince je nutné ostrihať a vykúpať v toxickom roztoku. Takisto je nutné psa izolovať od ostatných zvierat, spraviť dezinfekciu okolia, kde sa pes pohyboval a takisto vydezinfikovať všetko, s čím prišiel pes do kontaktu. Nakoľko je svrab prenosný aj na človeka, je potrebné dodržiavať prísne bezpečnostné opatrenia a zvýšiť osobnú hygienu.

Kožník psí (Demodex canis)

Kožník psí je mikroskopický podlhovastý parazit žijúci v chlpovom vačku takmer každého psa. U psov s oslabenou imunitou vyvoláva kožnú chorobu, demodikózu, prejavujúcu sa chrastavením kože, vypadanou srsťou, nesvrbivým zápalom kože najmä v oblasti očí, uší, na končatinách. Svrbieť začne až po kontakte s baktériami, koža je červená až sivastá a v pokročilom štádiu pes výrazne páchne. Liečba je pomerne jednoduchá, kým nie sú napadnuté vnútorné orgány. Pokiaľ sa ochorenie podchytí v začiatkoch, stačí psa kúpať v pravidelných intervaloch podľa nariadenia veterinára v špeciálnych prípravkoch a vykonať kompletnú dezinfekciu okolia kde sa pes nachádza. Kožník psí nie je prenosný na človeka, pri liečbe demodexu je však potrebné dodržiavať prísnu hygienu a bezpečnostné opatrenia. Takisto nie je vhodné psom, ktorí už boli napadnutí demodikózou pripustiť do ďalšieho chovu.

Komentáre

komentárov

LEAVE A REPLY

Please enter your comment!
Please enter your name here