Home TIPY A RADY Aký pán, taký pes

Aký pán, taký pes

7465
0

Ako ovplyvňuje správanie psovoda psa?

Pes je mimoriadne inteligentný, vnímavý a spoločenský živočích. Mnohé výskumy dokazujú, že jeho sociokognitívne správanie dokonca predbehlo šimpanzy. Žije po boku človeka, dennodenne je s ním v kontakte, sleduje jeho gestá, signály, mimiku, pohyb, pach, tón hlasu, zvuky, vníma nálady, pocity… A človek si ani neuvedomuje, koľko informácii psovi poskytuje. Pes má svojho majiteľa dokonale prečítaného. Keby človek venoval aspoň štvrtinu svojho času pozorovaním mimiky a signálov, ktoré pes vysiela, nastala by ohromná harmónia v ich spoločnom vzťahu a komunikačné problémy vedúce k problémovému správaniu by vymizli.

Ako sa prejavuje neistota psovoda v správaní psa?

Pes je svorkové zviera, ktoré potrebuje vyrovnaného a spoľahlivého vodcu a parťáka, ktorý bude určovať smer, pravidlá a hierarchiu. Recept na dokonalý vzťah so psom je jednoduchý. Treba dbať na rovnováhu medzi dôverou a rešpektom. Vzťah psa a psovoda nebude nikdy šťastný a harmonický, pokiaľ bude založený na kriku, buzerácii a práci na báze strachu. Správanie ukričaného, neurotického psovoda sa prejaví aj na správaní psa, pretože ako sa hovorí aký pán, taký pes. Pri takomto psovodovi nezostáva psovi nič iné len byť rovnaký – labilný, neurotický, so sklonmi k agresii či bojazlivosti.

Neistota psovoda sa môže prejavovať rôzne. Najčastejšie sa prejavuje v momente, keď si psovod nie je stopercentne istý, ako jeho pes zareaguje. Psovodovi sa dvíha adrenalín, pes to cíti, pretože adrenalín má svoj typický pach, psovod nedajbože napne vôdzku a psovi vysiela signál, že niečo nie je v poriadku. Vzniká zbytočné napätie a pes samozrejme reaguje podľa očakávania psovoda – úplne zle.  Zlá reakcia psa však začala už v momente, keď jeho majiteľ stresuchtivo predvídal najhorší možný scenár. Takzvaná zlá reakcia bola založená najmä na zlých informáciách, ktoré mu psovod poskytol – ukázal mu, že v tejto situácii je nutné stresovať, hysterčiť a báť sa. Pokiaľ by psovod zachoval chladnú hlavu a suverénne by psa naviedol k riešeniu situácie, pes by mal čas bez nátlaku a stresu vyhodnotiť situáciu a zareagovať správne.

Neistý majitelia často v problematických situáciách po psovi hulákajú, cukajú vodítkom, vykrikujú povely (najčastejšie zákazové – fuj a pod., prípadne zakaždým nejaký iný) a pôsobia ako komický krotitelia šeliem. Chudákovi psovi tak nezostáva nič iné, len sa správať podľa svojho vzoru – neistého majiteľa. Takéto psy potom trpia rôznymi druhmi problémového správania. Či už agresiou, strachovou agresiou, prehnanou bojazlivosťou až plachosťou, či akýmkoľvek iným problémom. Podstatné je, že sa pre svojho majiteľa stáva nezvládnuteľný a vo väčšine prípadov končí problémový pes na ulici či v útulku. Pritom stačilo iba spomaliť a riešiť vyhrotené situácie s čistou hlavou.

Ako to (ne)robiť?

Pokiaľ chcete mať spokojného a vyrovnaného psa, musíte v každej situácii vedieť čo chcete, byť sebavedomí a najmä sa nebáť svojho psa. Je to zarážajúce, no mnoho psičkárov sa skutočne bojí svojho psa, najmä vo vypätejších situáciách.  Mali by ste mať zavedené pevné pravidlá a dbať na ich dodržiavanie za akýchkoľvek okolností. Nedať psovi najavo svoj strach či neistotu a riešiť veci spravodlivo a s chladnou hlavou. Jedna z najzákladnejších vecí, ktorá vám pomôže zvládnuť aj vypäté situácie je naučiť psa neťahať a nenapínať vôdzku, pretože práve toto napätie býva častým spúšťačom agresie.

Dôležitú úlohu vo vzťahu zohráva aj pochvala. Najmä pri neistých jedincoch je dôležité dať psovi jasne najavo, čo robí správne a čo nesprávne. Vhodne zvolenou a načasovanou pochvalou sa zlepší komunikácia medzi psom a psovodom. Psovi sa zvýši sebavedomie a bude mať väčšiu chuť spolupracovať. Pri výchove či výcviku psa je takisto veľmi podstatný tón hlasu, pri labilnejších jedincoch to platí stonásobne. Pri vyslovovaní povelov nekričíme, pes má totiž mimoriadne dobre vyvinutý sluch, “neštekáme” povely ani ich nevyslovujeme nepríjemným tónom. Od psa predsa požadujeme, aby spolupracoval s radosťou, nie za trest.

Jednou z najdôležitejších vecí ktorá zlepší komunikáciu a vzťah medzi psom a človekom je naučiť psa robiť to čo má. Mnoho ľudí, či už laikov alebo skúsených výcvikárov používa zákazové povely (fuj, nesmieš…). Psovi sú však menej zrozumiteľné, pretože mu hovoria, že síce to čo robí je zle, no nepovedia mu, čo má robiť, aby to bolo správne. To v psej hlavičke vyvoláva zbytočné otázky a pes zneistie. Preto je vhodnejšie tieto povely úplne vypustiť z bežného používania a nahradiť ich inými. To znamená, že pokiaľ sa vám pes práve chystá vyváľať v ohromne voňavom fujtajbli,  namiesto zrevania “fuj” ho napríklad privoláte. Zabránite mu tak vo vykonaní nežiaducej činnosti a zároveň bude pes vedieť, akú činnosť má vykonať.  Pamätajte, že porekadlo aký pán, taký pes je založené na pravde. Pretože pokiaľ budete usmievaví a vyrovnaný, bude taký aj váš pes.

Pokiaľ si nebudete istí ako zdvihnúť psovi sebavedomie, ako správne reagovať v problematickejších situáciách či ako zlepšiť komunikáciu so psom, obráťte sa na skúseného odborníka.

Komentáre

komentárov

LEAVE A REPLY

Please enter your comment!
Please enter your name here