Home PLEMENÁ Americký pitbullteriér

Americký pitbullteriér

4798
0

Americký pitbullteriér je spoločenské plemeno nadovšetko milujúce svoju rodinu, no najmä deti. Svojich členov rodiny chráni razantne a je ochotný za nich položiť život. V dnešnej dobe je však zatracovaný a neprávom označovaný ako nebezpečné bojové plemeno aj napriek svojej všestrannej využiteľnosti, inteligencii a obrovskej chuti k práci akú u iných plemien do takej mieri nepostrehnúť. Môže za to najmä jeho bojová minulosť, no hlavne ľudia, ktorí zneužili dobrotu a učenlivosť pitbulov.

Pôvod plemena

Toto plemeno sa začalo v Amerike vyvíjať v 19. storočí, keď si írsky prisťahovalci so sebou priviedli svoje psy. Íri svoje buldogovité a teriérovité psy krížili medzi sebou a využívali ich na lovecké účely a psie zápasy. Američania im v procese šľachtenia pridali na hmotnosti a rozmeroch hlavy. V Amerike sa naďalej využívali ako bojové a strážne psy, ale naďalej bol využívaný aj ich silný lovecký pud na zabíjanie škodnej akou sú červené rysy a kojoty.

Do roku 1935 bol americký pitbullteriér čisto pracovný pes bez ohľadu na exteriér. Najväčší dôraz sa kládol na tzv. gameness – bojovnosť daného jedinca. V tomto období sa chovatelia rozdelili na dve skupiny – tých, ktorí chceli mať naďalej bojového psa, schopného a tvrdého pracanta ochotného bojovať na život a na smrť, no s premenlivým exteriérom a druhá skupina, ktorá začala dbať práve na vonkajší vzhľad bez dôrazu na pracovné kvality. V tomto období sa z týchto psov selektoval americký stafordšírsky teriér.

Koncom 19. storočia sa americký pitbullteriér začal chovať ako nové oficiálne zaregistrované plemeno a v roku 1898 bol uznaný Americkým kennel klubom (jedna z popredných kynologických organizácii).

V dnešnej dobe je toto plemeno uznané organizáciami UCA (United canine association), UKC (United kennel club), NKC (National kennel club), ADBA (American dog breeders association), CKC (Continental kennel club), APBR (American pit bull registry), APRI (America’s pet registry), ACR ( American canine registry).

Najväčšiu slávu zažilo toto plemeno počas 1. svetovej vojny, keď americký pitbullteriér Stubby varoval pred plynovými útokmi a hrdinsky zadržal nemeckého špióna, za čo bol ocenený hodnosťou seržanta. Pitbul bol však obľúbený aj vplyvnými osobnosťami, Theodore Roosvelt a Helen Keller boli hrdými vlastníkmi celého chovu amerického pitbullteriéra. Amerika toto plemeno obdivovala, milovala a rešpektovala, pitbul menom Petie hral v detských seriáloch, rôzne pitbuly sa stávali maskotmi veľkých organizácii, no aj napriek tomuto ošiaľu bolo toto inteligentné plemeno využívané na psie zápasy.

Pitbull a psie zápasy

Psie zápasy boli v Amerike najobľúbenejším a najkrvavejším adrenalínovým športom. Vyhľadávali ho bohatí predstavitelia vyššej vrstvy, so svojimi partnerkami a častokrát ich doprevádzali aj ich deti. Stávkovali na tú dobu nehoráznymi peniazmi na svojho favorita a vstupné na psie zápasy sa šplhalo do závratných výšok. Legálne boli až do roku 1878, no ani zákaz bojových zápasov neodradil masochistických nadšencov od tohto športu.

Príprava na psie zápasy sa začala už v skorom šteňacom veku kedy sa psovi odopierala socializácia, bol držaný v malej miestnosti a bol v kontakte len so svojim trénerom. Pes podstupoval kondičné cvičenia, tréner ho brával na niekoľko kilometrov dlhý beh každý deň. Bol kŕmený výlučne surovým mäsom a krvou, čo malo podporiť jeho krvilačnosť a “vyhecovať” ho do najväčšej možnej miery (surové mäso a krv samozrejme nespôsobuje agresivitu u psa, ale vtedajší majitelia pitbulov žili v domnienke, že ich psy sú vďaka tomu dravejšie).

Ďalšou časťou tréningu bolo provokovanie psa a jeho bojachtivosti prostredníctvom mačiek a iných psov – rôznych pouličných krížencov. Zvieratá spolu so psom boli umiestnené v malej miestnosti a zavesené vo vreci, ktoré viselo na lane zavesenom na strope (na spôsob boxovacieho vreca) s otvormi na labky. Pri útokoch psa sa vrece rozpohybovalo nakoľko sa zviera snažilo útokom vyhnúť a psa to dráždilo k sústavnému pohybu a útokom – trénovala sa tak jeho kondícia a bojachtivosť. Na konci tréningu dostal pes za odmenu zviera vo vreci.

Samotný boj psa so psom prebiehal v ringu veľkosti asi 3×3 metre a bol rozdelený stredovou čiarou. Pred vypustením psov do ringu si protivníci vymenili psov, aby ich mohli umyť a odvážiť. Protivníci si navzájom umývali psov najmä z bezpečnostných dôvodov. Napríklad preto, aby nemohli mať psy potretú srsť jedovatou látkou, ktorá by protivníka mohla odrovnať skôr ako samotný zápas. Prípadne olejom alebo inou šmykľavou či štipľavou látkou, ktorá by zabraňovala protivníkovmu psovi pevné uchopenie súperovho psa. Tento postup svedčí aj o tom, že napriek využívaniu psa na psie zápasy musel byť pes k ľuďom absolútne priateľský a nekonfliktný. Agresívne jedince sa hneď utrácali.

Priemerná doba trvania zápasu bola okolo dvoch hodín, no stávalo sa, že zápas skončil už po pár minútach. Najdlhšie trvajúce zápasy dosiahli čas aj cez päť hodín. Pokiaľ sa slabší pes vzdal, silnejší protivník sa ho snažil úplne doraziť. Mená viacnásobných víťazov boli slávne po celej Amerike a psy, ktoré zápas prehrali, väčšinou podľahli zraneniam v ringu, alebo uhynuli po pár dňoch.

Bojové zápasy boli veľmi krutou zábavou a v dnešnej dobe sú v civilizovaných krajinách zakázané. Napriek tomu sa však stále teší veľkej obľube a priaznivci tohto nechutného športu sa ohradzujú tým, že pes sa na boj teší a má z neho radosť. Je to znakom toho, ako ľahko sa dá zneužiť pes, ktorý pre svojho pána spraví čokoľvek.

Americký pitbullteriér dnes

V dnešnej dobe sa pitbul vďaka svojej všestrannej povahe využíva takmer všade. V ozbrojených zložkách, ako domáci miláčik milujúci deti, ako dobytkársky pes, ktorý pozná svoju silu a vie zadržať dobytok bez toho aby mu ublížil, ako strážny pes či ako skvelý poľovný pes. Toto plemeno potrebuje sústavnú zmysluplnú prácu. Budúci majiteľ by mal preto zvážiť, či jeho spôsob života poskytne psovi všetko to, čo potrebuje. Vďaka svojmu temperamentu je vhodný aj na rôzne športy, športovú kynológiu, no najideálnejšie sú pre neho špeciálne bull športy, pre ktoré je pitbul ako stvorený. Rozhodne mu neprospieva život na gauči. U tohto plemena je nutné dbať na včasnú správnu socializáciu najmä čo sa vzťahu k iným psom a zvieratám týka. Pri zanedbanej socializácii, tak ako u každého iného plemena môže nastať problémové správanie.

Vzhľad plemena

Americký pitbullteriér je silný, zavalitý, svalnatý pes s primerane veľkou hranatou hlavou a výraznými lícnymi kosťami. Dosahujú výšku od 46 do 56 cm a váhu od 14 do 27 kg.

Hlava je hranatá, mohutná, medzi ušami pomerne široká. Oči sú hlboko posadené a oválne. Čeľusť je mohutná, veľmi silná, zuby sú tvoria nožnicový skus, uši sú vysoko nasadené. Krk a chrbát je mohutný, dobre osvalený a pevný. Chvost je nízko nasadený, krátky, ku koncu sa zužujúci. Končatiny sú pevné so širokými labami.

Srsť ma krátku, tvrdú, lesklú, koža je pevne priliehajúca. Sfarbenie je povolené akékoľvek okrem čisto bielej.

Toto plemeno aj napriek svojej bystrosti a inteligencii nie je vhodné do rúk neskúseného začiatočníka. Potrebuje dôslednú výchovu, dokonalú socializáciu a pevnú ruku. Je ochotné pre svojho majiteľa urobiť čokoľvek, preto je žiaľ, aj v dnešnej dobe ľahko zneužiteľné.

Komentáre

komentárov

LEAVE A REPLY

Please enter your comment!
Please enter your name here