Úvod ZDRAVIE Čo by ste mali vedieť o psej parvoviróze

Čo by ste mali vedieť o psej parvoviróze

47
0

Parvoviróza je nákazlivé akútne prebiehajúce ochorenie psov a psovitých šeliem, takže nie je prenosné na ľudí. Radí sa medzi psie choroby, ale má úzky súvis s mačacou panleukopéniou.

V roku 1978 bol detegovaný nový vírus pri psoch, ktorý veľmi úzko súvisí s mačacou panleukopéniou (FPV). Predpokladá sa, že psí parvovírus CPV-2 pochádza z FPV získaním mutácií. V roku 1980 sa pôvodný kmeň CPV-2 vyvinul na typ CPV-2a a v roku 1984 sa objavil ďalší variant označený ako CPV-2b. Zmeny CPV-2 boli spojené s genetickou adaptáciou. Psie parvovírusy, ktoré teraz cirkulujú v populáciách psov na celom svete, sú preto schopné infikovať mačky a spôsobiť ochorenie nerozlíšiteľné od panleukopénie spôsobenej FPV.

Psí paravovírus je bežným pôvodcom vírusovej gastroenteritídy (zápal žalúdka a čriev). Chorobnosť je nižšia ako 20% a miera úmrtnosti 5%. Najčastejšie postihuje mladé a rastúce jedince od 6 týždňov do 6 mesiacov veku. Inkubačná doba sa pohybuje okolo 7 – 14 dní. Určité plemená, ako napr. Doberman, Rotvajler, Anglický špringer španiel sú náchylnejšie na toto ochorenie.

Prejavy

Závažnosť klinických ochorení odráža rozsah poškodenia tenkého čreva vírusom. Najbežnejšie prejavy parvovírusovej enteritídy (zápal čriev) sú hnačky (môže byť aj s prímesou krvi), zvracanie, a tým spôsobená dehydratácia alebo apatia. Môže sa objaviť aj horúčka 39,5°C. Táto choroba môže byť zhoršená prítomnosťou Giardii (jednobunkový črevný parazit), inými črevnými organizmami alebo psím koronavírusom. Počas črevnej fázy sa vírus vylučuje vo veľkých množstvách vo výkaloch. Druhou formou je parvovirusová myokartitída (zápal svaloviny srdca), ktorá je menej častá. Vyskytuje sa u malých šteniat vo veku 3 až 8 týždňov a spôsobuje náhly kolaps a úhyn.

Ako sa môže váš pes nakaziť

Pes sa môže parvovírusom nakaziť priamo alebo nepriamo. Priamo znamená, že pes príde do kontaktu s iným psom, ktorý je nakazený parvovírusom. Nepriamo sa pes môže nakaziť cez infikované predmety chorým psom. Preto nie je vhodné brať nevakcínovaných psov alebo šteňatá na výstavy alebo na miesta s vyšším výskytom neznámych psov.

Terapia

Najdôležitejším cieľom terapie je obnovenie rovnováhy elektrolytov a doplnenie tekutín. Ide o intravenóznu (vnútrožilovú) aplikáciu fyziologického roztoku alebo glukózy. Súčasne sa aplikuje symptomatická liečba, na zastavenie hnačky a zvracania, a hyperimúnne sérum.

Profylaxia (prevencia)

Najúčinnejšou prevenciou tohto ochorenia je vakcinácia. Vakcinovať šteniatka začíname vo veku 6 týždňov. Vakcíny opakujeme vo veku 9 a 12 týždňov, a potom raz ročne. Okrem parvovírusu sa šteniatka očkujú proti psinke, infekčnej hepatitíde (zápal pečene), infekčnej laryngotracheitíde (zápal hrtana a priedušnice), parainfluenze (chrípka) a leptospiróze. Je vhodná aj častá dezinfekcia miesta, kde sa psík najčastejšie pohybuje, aby nedochádzalo k opätovnému nakazeniu.

Ak má pes vyššie uvedené príznaky, je najlepšie ho vziať k veterinárovi, ktorý určí, či sa jedná práve o toto ochorenie. Tieto príznaky môže mať viacero chorôb, a preto je dôležité, aby sa správne určila diagnóza.

Komentáre

komentárov