Úvod PLEMENÁ Doberman

Doberman

8500
0

Doberman je plemeno obranárske, energické, výbušné a tvrdohlavé. Rozhodne nie je vhodné pre kohokoľvek, buzeráciou, tvrdým drilom či prehnanou agresiou sa z neho ľahko stane pes bojazlivý a opatrný. Naopak, nedostatočnou výchovou a zanedbaným výcvikom sa z dobermana môže poľahky stať agresor, vyvolávač konfliktov a nezvládnuteľný pes.

Pôvod plemena

O vznik dobermana sa podpísal v 19. storočí nemecký vymáhač daní a šarha Karl Friedrich Louis Dobermann, ktorý sa pri svojej práci stretával s mnohými psami a chcel svojho vlastného – jedinečné energické a ostré plemeno s výnimočným nosom, silnou papuľou a perfektným obranárskym inštinktom. Z najenergickejších psov, ktoré ale boli zároveň aj najagresívnejšie povyberal tie, čo mu najviac vyhovovali a použil ich v ďalšom chove. Pri vzniku nového plemena boli použité pôvodné nemecké pinče, pravdepodobne pes podobný weimarskému stavačovi, prapredok rotvajlera, greyhounda a iných či rôzne krížence. Dôraz sa kládol najmä na povahu a pracovné nasadenie, preto sa v exteriéry vyskytovali časté deformácie ako klabonos.

Prvý pes bol do plemennej knihy ako doberman zapísaný v roku 1893. Je to plemeno uznané FCI v 2. skupine – pinče, bradáče, molossoidné plemená a švajčiarske salašnícke psy v sekcii 1 pod číslom 143.

Vzhľad plemena

Doberman je najväčší druh pinča, suka dosahuje výšku v kohútiku 63-68 cm, psy 68-72 cm a váha sa pohybuje od 32 do 45 kg. Je to elegantný, svalnatý pes s kvadratickou telesnou konštitúciou. Srsť má krátku, tvrdú, hladkú, pevne priliehajúcu bez podsady. Povolené sfarbenie je čierne s pálením alebo hnedé s pálením. Pálenie je umiestnené na sedacích hrboľoch, v okolí análneho otvoru, na vnútorných stranách stehien, na labách, v nadprstí, na hrudi, na hrdle, nad očami, na lícach a na papuli. Pálenie je viditeľne ohraničené.

Hlava je klinovitá, nadočnicové oblúky sú dobre vyvinuté, temeno nadväzuje na líniu chrbta nosu, tylový hrboľ nesmie vystupovať, čelová brázda je badateľná a stop je dobre vyznačený. Pri pohľade zboku a zhora nesmú časti hlavy pôsobiť vypuklo.

Oči sú oválne, stredne veľké a tmavé, svetlejšie psy majú svetlejšie sfarbené oči. Uši sú stredne veľké, posadené vysoko, spustené a priliehajúce k lícu. Zvyknú sa kupírovať.  Papuľa by mala byť silno vyvinutá, hlboká (mala by dosahovať až po moláre), pysky musia pevne priliehať k čeľusti. Skus je nožnicový. Nosná huba je širšia, tmavo sfarbená.

Krk je rovný, dobre osvalený. Hĺbka hrudníka by mala dosahovať približne polovicu kohútikovej výšky, kohútik by mal byť jasne vyznačený, chrbát je krátky a pevný, jemne sa zvažuje smerom k zadku. Bedrá sú dobre osvalené a pevné, zadok by mal byť mohutne osvalený a nie príliš zrázny, mal by byť ľahko zaoblený. Chvost je vysoko nasadený a zatočený, zvykne sa kupírovať, po druhý stavec sa zachováva.

Predné končatiny sú dlhé a rovné, laby sú máčacie. Zadné končatiny sú mohutne osvalené, panvový kĺb je dobre zauhlený. Holeň je stredne dlhá.

Povaha plemena

Doberman je razantný a svojhlavý pes, ktorého rešpekt si treba získať. Je tvrdohlavý a uznáva len autoritu, preto je vhodnejší pre skúsených kynológov. K svojej rodine je prítulný a kontaktný, od cudzích si drží odstup. Vďaka ostražitej povahe je doberman ideálnym strážnym psom, vďaka dobrej ovládateľnosti je aj skvelým spoločníkom. Tento pes potrebuje veľké množstvo fyzickej aktivity a pravidelný kontakt so svojím majiteľom. Potrebuje citlivý, no dôsledný prístup a včasnú socializáciu. Je vhodný na rôzne druhy športu, na špeciálny výcvik či športovú kynológiu.

Doberman je všestranne využiteľný pes, no v našich končinách ho zriedka vídať ako asistenčného, vodiaceho či canisterapeutického psa. Dá sa využiť aj na poľovné účely, no v tejto oblasti sa viac využívajú plemená na túto prácu vyšľachtené. Jeho obranárske schopnosti sú nenahraditeľné.

Komentáre

komentárov